Page 6 - Ako Limi históriu mýlil
P. 6
ostalo. Zaslúžil sa o preloženie žilinských práv z
nemčiny do slovakizovanej češtiny. Preklad patrí k
najvýznamnejším kultúrnym a jazykovým
pamiatkam a dokazuje používanie češtiny* ako
spisovného jazyka u Slovákov v 15. storočí.“

Slnko
nás šteklí poslednými, už nie veľmi teplými
lúčmi. Vyskočím k Limimu na múrik a
nasledujem ho smerom ku kostolu
skackajúc raz na jednej nohe, potom na
druhej, potom na oboch. Radosť je nákazlivá.
Už sme tesne pri vchode, keď zrazu spraví
otočku a hybaj na druhú stranu.
„A ty si si toto všimla?“ prekvapil ma.
„Nie, vši som nemala,“ pristúpila som na jeho
tak častú hru so slovíčkami... hneď som aj
dodala... „a nevšimla, veru nevšimla.“
Stojíme pred pieskovcovou sochou
Pongrácovského šľachtica na severnej strane
kostola. Ktorý je to Pongrác? No predsa ten,
ktorý sa zaslúžil o právo trhovania.
„Ale teraz už naozaj spať! Zajtra je tiež deň,“
hovorím rodičovsky, ale ani nemusím,
lebo Limi už zíva ostošesť. Zanesiem ho
polospiaceho na jeho zvon a tichučko, no
teda pravdupovediac s vrzgotom,
zavieram dvere za ním aj za dnešným
druhým spoločným dňom.

P
   1   2   3   4   5   6   7   8   9   10   11